Ako stojí a leží – význam a právne dôsledky

Doložka „ako stojí a leží“: Kedy vás zbaví zodpovednosti za vady a kedy je neplatná?

Doložka „ako stojí a leží“ nezbavuje predávajúceho zodpovednosti za vady pri predaji individuálne určenej veci (napríklad konkrétneho auta alebo nehnuteľnosti), ale je právne účinná len pri veciach určených úhrnne, teda súborom (napríklad skladové zásoby či zariadenie dielne),.

Tento právny inštitút vychádza z rímskej zásady Caveat emptor („nech si dá pozor ten, kto kupuje“) a je upravený v § 501 Občianskeho zákonníka. Jeho zmyslom je prenechanie vecí „per aversionem“ – teda ako celku bez ohľadu na ich presné množstvo či kvalitu, čím sa prenáša riziko vád na kupujúceho.

Z praxe v našej kancelárii vidím, že klienti sa často mylne domnievajú, že vložením tejto jednej vety do zmluvy o predaji auta alebo bytu sa vyhnú akejkoľvek zodpovednosti za skryté vady, čo však neskôr vedie k prehratým sporom.

Individuálne určená vec vs. Vec určená úhrnne

Kľúčovým problémom je rozlišovanie, čo sa predáva. Najvyšší súd SR potvrdil, že použitie doložky „ako stojí a leží“ pri individuálne určenej veci je v rozpore so zákonom. Požiadavku určitosti predmetu kúpy pri konkrétnych veciach nemožno nahrádzať týmto všeobecným vzdaním sa zodpovednosti.

V prípadoch, ktoré riešime, klientom vždy vysvetľujem, že ak je predmet kúpy špecifikovaný individuálne (napríklad konkrétne VIN číslo vozidla), predávajúci sa nemôže zbaviť zodpovednosti odkazom na § 501 OZ, ale zodpovedá plne podľa § 499 OZ.

Príklad z judikatúry (NS SR): V uznesení sp. zn. 7Cdo/279/2021 Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutia nižších súdov, ktoré neuznali obranu predávajúceho, že auto bolo predané „ako stojí a leží“. Súdy konštatovali, že táto doložka je pri individuálne špecifikovanej veci neúčinná a kupujúci má nárok na reklamáciu vady (v danom prípade išlo o vadu prevodovky).

Vyváženie rizika podľa Ústavného súdu

Ústavný súd SR vniesol do problematiky dôležitý pohľad cez nález sp. zn. III. ÚS 48/2012. Rozhodol, že § 501 OZ spravodlivo rozdeľuje riziko medzi zmluvné strany pri hromadných veciach,:

• Riziko nadobúdateľa: Akceptuje kvalitu a kvantitu vecí tak, ako sú, a nemôže uplatňovať nároky z vád.
• Riziko scudziteľa (predávajúceho): Vystavuje sa riziku, že v súhrne vecí predá aj niečo, čo pôvodne nechcel (napríklad cenný predmet skrytý v hromade haraburdia).

Pri klientoch, ktorých zastupujem pri predaji podnikov alebo vypratávaní nehnuteľností, využívame tento inštitút práve na ochranu pred dodatočnými reklamáciami drobností, pričom klient si musí byť vedomý, že predáva všetko, čo sa v priestore nachádza.

Výnimky: Kedy predávajúci zodpovedá aj pri tejto doložke?

Ani pri predaji vecí „ako stoja a ležia“ (napr. vybavenie skladu) nie je vylúčenie zodpovednosti absolútne. Scudziteľ zodpovedá za vady v dvoch špecifických prípadoch:

1. Ak vec nemá vlastnosť, o ktorej výslovne vyhlásil, že ju má.
2. Ak vec nemá vlastnosť, ktorú si kupujúci výslovne vymienil.

Najčastejšou chybou, ktorú vidím u ľudí, ktorí si podávajú návrh zmluvy sami, je absencia tzv. vymienených vlastností – ak kupujete súbor vecí kvôli jednej konkrétnej funkčnosti, musíme to do zmluvy explicitne uviesť, inak strácate nárok na reklamáciu.

Prehľad prístupov k výkladu doložky

Nasledujúca tabuľka zhŕňa rozdiel medzi laickým (často nesprávnym) a právne konformným výkladom, ktorý potvrdzuje judikatúra:

V konaniach, ktoré zastupujem, sa najčastejšie rieši práve konflikt medzi tým, čo si predávajúci myslel, že predáva, a tým, čo reálne právne previedol – správne nastavená zmluva týmto nedorozumeniam predchádza.

FAQ: Časté otázky o doložke „ako stojí a leží“

Môžem použiť doložku „ako stojí a leží“ pri predaji ojazdeného auta? Nie, pri individuálne určenej veci je táto doložka neúčinná. Súdy (vrátane NS SR) potvrdili, že pri predaji konkrétneho auta sa predávajúci nemôže takto zbaviť zodpovednosti za vady.

Kedy je doložka „ako stojí a leží“ platná? Je platná primárne pri veciach určených úhrnne (hromadne). Ide napríklad o predaj celého vybavenia prevádzky, skladových zásob alebo zariadenia bytu, kde sa veci predávajú ako celok bez presnej špecifikácie každej položky.

Čo ak predávajúci v zmluve klamal o vlastnostiach veci predávanej „ako stojí a leží“? V takom prípade predávajúci za vady zodpovedá. Zákonná výnimka platí, ak vec nemá vlastnosť, o ktorej predávajúci výslovne vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si kupujúci vymienil.

Ako rozhodol Ústavný súd v otázke rizika pri tejto doložke? Ústavný súd v náleze III. ÚS 48/2012 konštatoval, že doložka zabezpečuje rovnováhu rizík. Kupujúci riskuje kvalitu tovaru, zatiaľ čo predávajúci riskuje, že v súbore predá aj veci, o ktorých nevedel (napr. cennosti skryté v predávanom „odpade“).

Zdroje:

Uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/279/2021

Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 48/2012

Dobrý deň, chcel by som si u vás dohodnúť konzultáciu. Je to možné?