Doložka „ako stojí a leží“: význam a zodpovednosť za vady

Doložka „ako stojí a leží“: Kedy vás zbaví zodpovednosti za vady a kedy je neplatná?

Doložka „ako stojí a leží“ nezbavuje predávajúceho zodpovednosti za vady pri predaji individuálne určenej veci (napríklad konkrétneho auta alebo nehnuteľnosti), ale je právne účinná len pri veciach určených úhrnne, teda súborom (napríklad skladové zásoby či zariadenie dielne),.

Tento právny inštitút vychádza z rímskej zásady Caveat emptor („nech si dá pozor ten, kto kupuje“) a je upravený v § 501 Občianskeho zákonníka. Jeho zmyslom je prenechanie vecí „per aversionem“ – teda ako celku bez ohľadu na ich presné množstvo či kvalitu, čím sa prenáša riziko vád na kupujúceho.

Z praxe v našej kancelárii vidím, že klienti sa často mylne domnievajú, že vložením tejto jednej vety do zmluvy o predaji auta alebo bytu sa vyhnú akejkoľvek zodpovednosti za skryté vady, čo však neskôr vedie k prehratým sporom.

Individuálne určená vec vs. Vec určená úhrnne

Kľúčovým problémom je rozlišovanie, čo sa predáva. Súdna prax dlhodobo vychádza z toho, že doložku „ako stojí a leží“ možno použiť len pri veciach určených úhrnne, nie pri individuálne určenej veci. Požiadavku určitosti predmetu kúpy pri konkrétnych veciach nemožno nahrádzať týmto všeobecným vzdaním sa zodpovednosti.

V prípadoch, ktoré riešime, klientom vždy vysvetľujem, že ak je predmet kúpy špecifikovaný individuálne (napríklad konkrétne VIN číslo vozidla), predávajúci sa nemôže zbaviť zodpovednosti odkazom na § 501 OZ, ale zodpovedá plne podľa § 499 OZ.

Príklad z praxe: Predávajúci predá konkrétne auto s doložkou „ako stojí a leží“ a po kúpe sa prejaví skrytá vada prevodovky. Na doložku sa spravidla neodvolá: pri individuálne určenej veci zodpovedá za vady, ktoré mala pri odovzdaní, a kupujúci ich môže vytknúť.

Ako § 501 rozdeľuje riziko medzi strany

Zmyslom § 501 Občianskeho zákonníka je rozdeliť riziko medzi zmluvné strany pri veciach prenechávaných úhrnne:

• Riziko nadobúdateľa: Akceptuje kvalitu a kvantitu vecí tak, ako sú, a nemôže uplatňovať nároky z vád.
• Riziko scudziteľa (predávajúceho): Vystavuje sa riziku, že v súhrne vecí predá aj niečo, čo pôvodne nechcel (napríklad cenný predmet skrytý v hromade haraburdia).

Pri klientoch, ktorých zastupujem pri predaji podnikov alebo vypratávaní nehnuteľností, využívame tento inštitút práve na ochranu pred dodatočnými reklamáciami drobností, pričom klient si musí byť vedomý, že predáva všetko, čo sa v priestore nachádza.

Výnimky: Kedy predávajúci zodpovedá aj pri tejto doložke?

Ani pri predaji vecí „ako stoja a ležia“ (napr. vybavenie skladu) nie je vylúčenie zodpovednosti absolútne. Scudziteľ zodpovedá za vady v dvoch špecifických prípadoch:

1. Ak vec nemá vlastnosť, o ktorej výslovne vyhlásil, že ju má.
2. Ak vec nemá vlastnosť, ktorú si kupujúci výslovne vymienil.

Najčastejšou chybou, ktorú vidím u ľudí, ktorí si podávajú návrh zmluvy sami, je absencia tzv. vymienených vlastností – ak kupujete súbor vecí kvôli jednej konkrétnej funkčnosti, musíme to do zmluvy explicitne uviesť, inak strácate nárok na reklamáciu.

Prehľad prístupov k výkladu doložky

Nasledujúca tabuľka zhŕňa rozdiel medzi laickým (často nesprávnym) a právne konformným výkladom, ktorý potvrdzuje judikatúra:

V konaniach, ktoré zastupujem, sa najčastejšie rieši práve konflikt medzi tým, čo si predávajúci myslel, že predáva, a tým, čo reálne právne previedol – správne nastavená zmluva týmto nedorozumeniam predchádza.

FAQ: Časté otázky o doložke „ako stojí a leží“

Môžem použiť doložku „ako stojí a leží“ pri predaji ojazdeného auta? Nie, pri individuálne určenej veci je táto doložka neúčinná. Podľa súdnej praxe sa pri predaji konkrétneho auta predávajúci nemôže takto zbaviť zodpovednosti za vady.

Kedy je doložka „ako stojí a leží“ platná? Je platná primárne pri veciach určených úhrnne (hromadne). Ide napríklad o predaj celého vybavenia prevádzky, skladových zásob alebo zariadenia bytu, kde sa veci predávajú ako celok bez presnej špecifikácie každej položky.

Čo ak predávajúci v zmluve klamal o vlastnostiach veci predávanej „ako stojí a leží“? V takom prípade predávajúci za vady zodpovedá. Zákonná výnimka platí, ak vec nemá vlastnosť, o ktorej predávajúci výslovne vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si kupujúci vymienil.

Ako § 501 rozdeľuje riziko medzi kupujúceho a predávajúceho? Pri veciach prenechávaných úhrnne doložka zabezpečuje rovnováhu rizík. Kupujúci riskuje kvalitu tovaru, zatiaľ čo predávajúci riskuje, že v súbore predá aj veci, o ktorých nevedel (napr. cennosti skryté v predávanom „odpade“).

Z rozhodnutí Najvyššieho súdu: Nejasne označený pozemok, vadné plnomocenstvo či nezaplatená cena – päť chýb v kúpnej zmluve, ktoré skončili až na Najvyššom súde. Pozrite si, čo sa stalo a ako sa tomu dalo predísť.

Súvisiace články

• Skryté vady nehnuteľnosti po kúpe
• Najčastejšie chyby v kúpnej zmluve na byt
• Kontrola kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť
• Odstúpenie od kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť

Chcete mať istotu ešte pred podpisom? Nahrajte zmluvu a cenu kontroly advokátom uvidíte hneď.